Premeny od polovice 15. storočia

Premeny hradu v období neskorého stredoveku

Písomné pramene z doby okolo polovice 15. storočia nás informujú o pretrvávajúcich sporoch spoluvlastníkov hradu, potomkov Petra a Mikuláša. V roku 1443 sa dozvedáme o ich vzájomných konfliktoch v súvislosti s povinnou starostlivosťou o hrad, ktorej zanedbávanie malo za následok aj jeho zlú stráž. 

1. Pôdorys hradu na konci stredoveku s vyznačením stavebného vývoja.  Zameranie a kresba M.Bóna

Kráľ preto nalieha na povinnosť vydržiavania strážcov v nepokojných časoch, ináč zamestná cudzích strážcov na trovy Forgáčovcov. O dva roky neskôr zas Mikulášovi synovia protestujú proti násilnému zabratiu ich časti hradu synmi Petra Forgáča. Situácia má pokračovanie aj v roku 1468, kedy naopak Petrovi potomkovia zaujali podiel Mikulášových synov. Zo sporov je zrejmé, že hrad v tomto čase už obývali viaceré rodiny potomkov Petra a Mikuláša. I keď im za obydlia slúžili aj dve opevnené kúrie v Komjaticiach postavené ešte začiatkom 15. storočia, vznikla v nepokojných časoch potreba doplniť obydlia i na samotnom hrade. 

Tento nedostatok bol v priebehu 2. polovice 15. storočia riešený novostavbou dvoch vežových palácov. Jeden z nich postavený vo vnútornom hrade, patriacom Mikulášovmu vnukovi Félixovi, bol zvonka pristavaný k západnému nárožiu opevnenia, čím nadobudol charakter vysunutej bašty (obr. 1/6). Svojou predstupujúcou polohou z línie opevnenia mohol teda zabezpečovať bočnú streleckú obranu obvodového opevnenia . Torzálne zachované steny prezrádzajú, že z obranných dôvodov boli 

2. Vstupné priečelie neskorogotického vežového paláca vo východnom predhradí, v popredí zrúcaniny barokovej kaplnky sv. Jána

okná dvoch exponovaných priečelí situované na najvyššom podlaží, pričom sa nedá vylúčiť dispozičná náväznosť paláca na staršie juhozápadné palácové krídlo vnútorného hradu. Stavba má po celej výške zaoblené nárožia rovnako ako ďalší vežový palác v predhradí, ktorý spolu s celým predhradím patril Petrovým vnukom, Petrovi a Gregorovi Forgáčovcom. Tento štvorpodlažný objekt bol včlenený do východného ostrouhlého kúta nádvoria tak, že sa napojil na vstupné priečelie Detrikovho paláca, s ktorým sa spojil v jednoliaty stavebný celok (obr. 1/10,11). Vznikla tak zrastlica nepravidelného pôdorysu, ktorú pre svoj členitý obrys v listinách nazývali „osembokou vežou“. Novopristavaná a výškovo dominujúca časť objektu svojím vybavením pripomínala ešte staré obytné veže. Ako štvorpodlažná stavba s lichobežníkovým interiérom bola totiž z obranných dôvodov sprístupnená až v úrovni 2. podlažia, a to segmentovým portálom napojeným na ochodzu priľahlej hradby. Jednotlivé podlažia boli dispozične prepojené so susedným starším palácom, pričom v úrovni najvyššieho podlažia bola situovaná reprezentačná sieň. Dvorové, konvexne tvarované vstupné priečelie malo zaoblené nárožia a členili ho nepravidelne rozmiestnené obdĺžnikové okná s kamennými osteniami (obr. 2). Niektoré ostenia boli dokonca opatrené nadokennými i podokennými rímsami, aké obsahovali aj dve okná juhovýchodného priečelia. Je pravdepodobné, že už v tomto období viedla do predhradia aj druhá samostatná bránka situovaná v obvodovej hradbe tesne pod palácom.

Okrem zmienených novostavieb došlo niekedy na sklonku stredoveku aj k prestavbe východného palácového krídla vnútorného hradu a k výstavbe ďalšej budovy v severozápadnom úseku opevnenia (obr.1/2, 5). Neskorostredoveký hrad tak predstavoval členitý dvojdielny stavebný komplex s niekoľkými vežami, spĺňajúci nároky na obranu, obydlie i reprezentáciu popredného šľachtického rodu.